Ako sa to začalo
Bola som malá školáčka, keď sme so sestrou začali otravovať otca, aby nám kúpil psíka. Nebolo ho treba dlho presviedčať, pretože sám patrí k milovníkom zvierat, a tak k nám jedného dňa počas letných prázdnin do rodiny pribudol Bobik. Bobinko bol srnčí ratlík, taký maličký, že sa zmestil do krabice od topánok. Bol to skvelý kamarát, na ktorého dodnes spomíname. Dožil sa krásnych osemnásť rokov. Keď sme sa s ním museli navdžy rozlúčiť, cítila som smútok. A ten sa vystupňoval, keď o psíka predčasne prišla i sestra. Netrúfala som si však svojej rodinke navrhnúť, aby sme si nejakého havina zaobstarali - predsa len, manžel psa nikdy nemal a tak som brala ako samozrejmosť, že k zvieratám nemá taký vzťah, ako ja. On ale zrejme vypozoroval, po čom túžim, lebo jedného dňa sa spýtal: ,,Tak čo, kúpime si psa?" A od toho okamihu sa náš život zmenil. Začali sme hľadať vhodné plemeno, obvolávať chovateľov. Na internete sme objavili fotku Yaga a rozhodli sme sa, že práve on sa stane novým členom našej famílie. Náš sen sa zakrátko stal skutočnosťou...
Život však prináša rôzne prekvapenia a jedno priniesol aj nám. Krátko po tom, čo sme si Yaga priniesli domov, sme s ním navštívili veterinára, aby ho prezrel a zaočkoval. Zostali sme ako obarení, keď nám oznámil, že náš psík je chorý - má sivý zákal a jeho prognózou je slepota. Dostali sme radu, vrátiť psa chovateľke. S ťažkým srdcom sme absolvovali ešte jedno vyšetrenie u odborníka v Trnave, ten však diagnózu potvrdil. Plakala som celú cestu domov. Náš pes nevidí, bude celkom slepý, a my ho teraz máme vrátiť... Nevedela som si predstaviť, ako sa s ním rozlúčim. No ukázalo sa, že chovateľka neuvažuje o tom, slepého psíka si ponechať, padlo slovo ,,utratenie". V tom okamihu sa vo mne všetko vzoprelo. Máme poslať na smrť živé a hravé šteňa? Začali sme hľadať informácie, materiály, radili sme sa s viacerými ľuďmi. A nakoniec sme sa rozhodli - Yaga si necháme. A vytvoríme mu také podmienky, aby svoj hendikep pociťoval čo najmenej.
Yago bude mať čoskoro 3 roky, a je z neho spokojný pes. No, má svoje vrtochy, ale možno o to viac ho máme radi. Čo poviete, nie je nádherný?
Komentáre
Prehľad komentárov
Pardon za otázku mimo - moc rada by som vedela kontakt na apartman v Chorvatsku, ktorý popisujete na fóru "Pozri si moju fotogalériu - prvé fotky sú centrum a mestská pláž, potom sú tam tie divoké plážičky (boli asi 4 vedľa seba, oddelené kameňmi). Na konci je náš apartmánový dom, tam vidíš aj zaparkované autá, potom výhľad na more (my sme mali bočný apartmán, krajší výhľad mali balkóny, ktoré orientované dopredu), a posledná je spomínaná prašná cesta, ktorou sme chodili na pláž a kam sme chodili venčiť psa - je to hneď vedľa nášho apartmánového domu. " - zdá sa to so psom úpně ideálne :) bydlenimichle(zavináč)gmail.com Dakujem.
Drašice
(Martina, 4. 8. 2017 20:58)